V nedeľu 18. júna sa konala oslava 15. výročia založenia Slovenskej rímskokatolíckej farnosti v Prahe pri kostole sv. Jindřicha a Kunhuty, ktorý sa nachádza v blízkosti Václavského námestia v Jindřišskej ulici hneď oproti Jindřišskej veži.
Pri tejto príležitosti sa konala slávnostná svätá omša, ktorú celebroval J. E. Mons. František Rábek, vojenský ordinár. Po omši boli všetci prítomní pozvaní na pohostenie do farskej záhrady. Omšu aj chvíle v záhrade obohatili svojim spevom členky Slovenského folklórneho súboru Limbora. Stretnutie v záhrade sa konalo v uvoľnenej atmosfére. Veriaci sa nielen hostili, ale hlavne užívali spoločné chvíle v rámci svojej komunity. Tu sme oslovili aj niekoľkých prítomných, aby povedali čo im možnosť stretávať sa nielen pri duchovnom slove v rodnom jazyku prináša.
Miesto, kde sa mnohí našli
„Keď stratíme vlasť z rôznych dôvodov, zrazu si uvedomíme čo sme stratili a začne nám to chýbať a hľadáme sa navzájom a sme radi, keď v cudzine stretneme rodáka a sme si zrazu blízki a navzájom si pomáhame,“ povedal na margo potreby budovania kresťanských komunít v zahraničí biskup František Rábek. Následne slovenskej farnosti pri jej výročí poprial, aby sa naďalej rozvíjala nielen počtom, ale aj vzájomnými vzťahmi. „…a aby slovenskí katolíci žijúci v Prahe vplývali na skvalitnenie života v meste.“
Pre člena farskej rady Petra Šujana žijúceho v Prahe už 39 rokov je slovenská farnosť dôležitá aj preto, že vďaka snahe aj tých čo už nie sú medzi nami vzniklo spoločenstvo, kde sa môžu sláviť v slovenčine slúžiť nielen občasné omše, ale aj sláviť všetky cirkevné sviatky. „Ovplyvnilo to náš život. Je to už iné keď máte farnosť v ktorej si môžete aj odovzdávať informácie a skúsenosti. Každý z nás pochádza z inej časti Slovenska a sme tu i takí čo tam už nikoho nemáme, takže je to nielen pre mňa veľká vec. Poprial by som jej, aby bola naďalej obohatením pre náš duchovný život a hlavne nezanikla, pretože sme urobili veľmi veľa preto, aby vôbec vznikla. Stálych členov je málo. Aj tu je veľká migrácia z toho dôvodu, že tu chodí veľmi veľa študentov, ktorých po skončení štúdia život často zavedie niekam úplne inam.“
Do Prahy sa dostal nečakane
Farár Zoltán Balga je tým, kto vedie farnosť a považuje ju za akýsi ostrovček pre slovenských veriacich, ktorí sa chcú modliť vo svojom rodnom jazyku napriek tomu, že medzi ním a češtinou nevníma jazykovú bariéru.
„Máme pravidelné sväté omše v každú nedeľu o 11.00 a v stredu a v piatok o 18.00. Každú stredu tiež organizujeme stretnutie pre mladých veriacich pod názvom Stredko. Pre mňa je veľkou radosťou, že z tohto spoločenstva vznikli krásne manželstvá. Na druhej strane vidím ako veľké negatívum silnú fluktuáciu a aj to, že veriaci žijúci na rôznych sídliskách pochopiteľne nebudú cestovať do centra Prahy. Stále však prichádzajú noví a noví ľudia, tekže nemáme problém s tým, že by sme mali prázdny kostol.“
Napriek tomu, že bol počas omše kostol zaplnený vnímal otec Balga, pochádzajúci pôvodne z Banskobystrickej diecézy, že ľudí nebolo toľko koľko očakával, čo pripisoval aj k tomu, že mnohí študenti sú už doma a aj teplé júnové počasie zvádza už k rôznym vonkajším aktivitám.
„Ja som sa pred siedmimi rokmi sem dostal ako rád hovorím“…ako Pilát do Kréda“. Predtým som nikdy nebol v Prahe, ale keď som bol na duchovných cvičeniach na Sázave a bol tam prítomný aj acibiskup kardinál Duka a spýtal sa ma pri rozhovore či by som nemal záujem ísť do Prahy, môj predchodca sa totiž musel po ôsmych rokoch vrátiť z rodinných dôvodov na Slovensko a tak som tu a neľutujem to. Je to dobrá skúsenosť môžeme tu vyskúšať všeličo možné, od výuky detí, športové aktivity po rôzne spoločenstvá. Ako povedal dnes pán biskup v kázni, tieto slovenské misie majú za úlohu zachovať nielen náboženskú, ale aj národnú identitu. A vidím tu, že naozaj ľudia vyhľadávajú spoločenstvo kde môžu používať slovenčinu. Chodievajú medzi nás aj Češi ktorým sa páči, že u nás to žije a ponúkame rôzne aktivity.“
Vďaka nim kostol obžil
Príjemné letné počasie nás vo farskej záhrade ešte zdržalo a tak sme sa dali do reči okrem iných aj farníkom Jánom Šimkaninom pochádzajúcim z Košíc. Ten fotí aj život v farnosti počas rôznych podujatí.
„Ja som išiel na západ postupne. Najskôr do Bratislavy, do Prahy, na chvíľu do Nemecka a späť do Prahy. Zažil som aj obdobie keď sa síce konali v Prahe omše v slovenčine, ale tie nemali stále miesto. Som veľmi rád, že máme vďaka ústretovosti pražského arcibiskupstva a snahy kardinála Duku svoj priestor, ktorý zdieľame ešte s českou a maďarskou farnosťou. Kostol v ktorom sa schádzame bol pred našim príchodom prázdny a údajne na zavretie. Vďaka našej farnosti obžil kostol a aj priestor fary.“
text+foto: Radovan Vojenčák