Rastislav Káčer aj s Jurajom Rizmanom vyvolali nechcené a nechutné reakcie zo strany slovenskej vládnucej garnitúry na čele s Robertom Ficom, ktorý klasicky nafúkol bežnú akciu pripravenú Centrom pre informovanú spoločnosť k obrazu ohrozenia národnej bezpečnosti. Dokonca neváhal do toho zatiahnuť aj holandskú veľvyslankyňu.
Podstatné je, že Káčerovu prítomnosť v Prahe využili členovia spolku Pražská kaviareň k uskutočneniu ďalšej zaujímavej diskusie, ktorá sa konala v kine Atlas, konkrétne v inšpiratívnych priestoroch galérie Karla Vachka. Diskusiu viedol Timotej Štefánik, ktorý sa musel popasovať s tým, že si Rastislav Káčer prizval nečakane aj Arpáda Soltésza, ktorý je asi na čiernej listine staronového premiéra tiež poriadne vysoko.
Diskusia sa venovala nielen domácej a zahraničnej politike Slovenska, ale nemohla obísť aj situáciu v USA či u našich východných susedov. Na Ukrajine sa totiž rozhoduje nielen o jej osude, ale hlavne aj podobe budúcej Európy. Jej usporiadanie totiž môže vyzerať ako za čias tzv. „železnej opony“ ak dovolíme ruským agresorom napĺňať ich imperiálne sny. A Slovensko je už podľa diskutérov dokonale pripravené byť opäť poslušným moskovským vazalom.
Ešte pred podujatím sme sa dlhoročného diplomata Rastislava Káčera stihli opýtať na aktuálnu situáciu, keď sa aj česká vláda jasne začína vyhradzovať voči proruskému nastaveniu Slovenska. Premiérove meno sa v odpovediach spomína zaslúžene často.
Naša prvá otázka smeruje k téme zahraničného politického smerovaniu Slovenska a k vyjadreniam premiéra Fica. Kam Slovensko smeruje, ako to vnímate vy? Zo svojho pohľadu, ako aj z pohľadu človeka, ktorý pôsobil ako diplomat, veľvyslanec.
Robert Fico veľmi úspešné dostal Slovensko na absolútny suterén európskych politík. Dostali sme sa na miesto, v ktorom ani nemáme partnera, pretože ešte aj Viktor Orbán robí svoju zahraničnú politiku hádam inteligentnejšie. Napriek tomu, že je strategickým spojencom Putina, že permanentne podrýva autoritu Ukrajiny, že spochybňuje suverenitu Ukrajiny a dlhodobo pôsobí proti nej. No ani Viktor Orbán tak vulgarizujúco nehovorí o vojne na Ukrajine a tak vulganizuríúco neponižuje ostatných partnerov a spojencov v rámci Európskej únie. Proste Robert Fico robí politiku, ktorá zo Slovenska urobila suterén Európskej atlantickej politiky a v tom suteréne sme sa ocitli sami, a je to jeho zásluha a zásluha jeho kolaborantov, čo mu v tom výdatne asistujú.
Čo si myslíte o krokoch českej vlády, ktorá odmietla spoločné rokovanie vlád, čo bola až nadštandardná tradícia. Je to podľa vás teda neadekvátne, adekvátne alebo sa mohli k tomuto vyjadriť ešte razantnejšie?
Ja som veľký prívrženec dobrých československých vzťahov. Som človek, ktorý považuje československé tradície za to najzásadnejšie a najdrahšie, čo by si Slováci mali vážiť. Nebyť Československa a vzniku Československa, Slováci by ako politický národ dnes neexistovali. Boli by sme pomaďarčený folklórnou menšinou v rámci nejakého uhorského kráľovstva. Čiže československé tradície sú pre mňa posvätné.
Na jednej strane samozrejme, že mi je veľmi ľúto, že sme sa dostali do takéhoto stavu, kedy česká vláda si povedala, že nemá zmysel udržiavať túto nadštandardnosť a stretávať sa v takomto milom neformálnom formáte stretnutia dvoch kabinetov. Na druhej strane tomu absolútne rozumiem, pretože Robert Fico robil všetko preto, aby sa to stalo. Za toto nemôže, a nie je vina Fialovej vlády. Je to vina Roberta Fica, ktorý dlhodobo vnáša napätie do česko – slovenských vzťahov. Dlhodobo útočil na Fialu ešte v predvolebnej kampani a nemal na to žiaden dôvod.
Útočil na prezidentského kandidáta Petra Pavla. Vykresľoval ho ako agenta Západu, ako človeka, ktorý je vojnový štváč a správal sa k nemu absolútne neprijateľne a nepriateľsky a pokračuje v tejto šialenej rétorike, v tejto šialenej protičeskej jazde aj po tom, ako je premiér. A ja si myslím, že tá kumulácia toho všetkého odpadu a hnoja, ktorý nakydal do česko – slovenských vzťahov, dosiahla nejaký vrchol a možno tá posledná kvapka, bolo to stretnutie Blanár – Lavrov, kedy naozaj už potom Vyšehradskom stretnutí tu v Prahe, kde sa tiež premiér Fico ukázal ako neuveriteľný hulvát na tlačovke a tak si povedali, že toto nemá zmysel. Úplne tomu rozumiem.
Je mi to veľmi ľúto, ale kebyže som český premiér, alebo český minister zahraničných vecí, zachoval by som sa presne rovnako. Neberiem to ako nepriateľské gesto voči Slovákom a voči Slovensku. Je to len kriticky nastavené zrkadlo Ficovej vláde. Fico nie je Slovensko, sme to my ostatní. Slovensko české vzťahy zostanú neporušené, ale Ficova vláda potrebuje vidieť, že toto nie je cesta a tieto jeho spôsoby proste partneri a nielen českí partneri, nebudú akceptovať. Bodka.
Už len posledná otázka a to k existencii V4, na margo jej nedávneho stretnutia tu v Prahe. Má toto zoskupenie ešte nejaký zmysel?
Viete. V4 je veľmi neformálne zoskupenie, to netreba preháňať. Veď ono bol vždy v angličtine taký pekný výraz overtaking – nadhodnocované. To je taký neformálny formát, nemá žiadne formálne štruktúry ani nič. Zmysel má, pretože žijeme tu v regióne a žiť tu naďalej v regióne budeme. Nikto nás tu odtiaľto nevymaže. Musíme tu napriek všetkým odlišnostiam a iným veciam proste, tú naďalej hľadať dialóg. A tá V4 môže existovať na nižšej úrovni. Vytvárať rôzne praktické projekty cezhraničnej spolupráce, strategickej infraštruktúry, alebo neviem čo, nech sa páči. Ale dnes na úrovni premiérov, ministrov zahraničných vecí, ministrov obrany, mať akúkoľvek zmysluplnú debatu vo V4. No nedáva to absolútne zmysel. Je to bezobsažné, je to nezmyselné, je to plytvanie času. A možno, že o rok, dva, tri bude iná a bude to dávať znovu zmysel. Jednoducho sa to nebude používať tento nástroj na tých úrovniach a hotovo.
Jeho predpovede ho zatiaľ dobiehajú
Počas diskusie v ktorej nevykreslili diskutujúci veľmi priaznivo budúcnosť Slovenska, a mnohých prítomných, ktorí sú stále optimisticky naladení, zjavne zasiahli na citlivom mieste sa dostalo publicistovi a spisovateľovi Arpádovi Soltészovi nelichotivého hodnotenia pre jeho „negativizmus“.
On sám k tomu pripomenul, že ak vnímame Slovensko ako pacienta, on je obdobne ako sociológ Michal Vašečka, len akýmsi diagnostikom, ktorý odhaľuje naše tumory a prípadná liečba, či pokusy o záchranu sú už na iných.
Nedalo sa nám neopýtať po vydarenom podujatí, ako vníma Soltész negativistickú nálepku.
Dnes ste sa neplánovane pripojil k debate s Kačerom, kde bolo v rámci diskusie spomenuté, že ľudia sa z vás už smejú, a že máte príliš pesimistické predpovede. Čo si o tom myslíte?
Ja sám by som bol najradšej, keby moje predpovede nevychádzali. Zatiaľ ma všetky dobiehajú. Čiže je úplne jedno ako veľmi si budú ľudia zakrývať oči pred realitou, lebo je nepríjemná a ona ich nakoniec tiež dobehne.
ZDROJ: PM, RV, foto: Radovan Vojenćák