Slobodná Európa a Bez ladu a skladu sú zaslúžene radené medzi slovenské hudobné legendy. Nehrajú síce rovnaký štýl a aj textovo sú od seba pomerne vzdialené, no majú predsa len niečo spoločné. Napriek svojej dlhovekosti majú tieto kapely zhodne len štyri štúdiové albumy, spája ich však niečo podstatnejšie. Priateľstvo i názor na súčasnú situáciu. Obe majú dostatočný nadhľad a z hrania majú stále evidentnú radosť a tak ich spoločné československé turné nemá núdzu o návštevníkov.
Napriek názvu im všetko dokonale ladilo
Nebolo tomu inak ani pri ich pražskej zastávke, ktorá sa uskutočnila v piatok, 19. apríla v žižkovskom Akropolise. Ten praskal vo švíkoch a dobrá atmosféra ho naplnila snáď až po strop. Keďže sa tu dodržiava „policajná hodina“ začalo sa hrať pomerne skoro.
Už pred pol ôsmou zasadol za bicie niekdajší riaditeľ RTVS i aktuálny primátor Trenčína, Richard Rybníček a služobne starší Bez ladu a skladu(ďalej BLaS) spustili svoj energický set plný skvelej hudby a slovných hračiek a inotajov. I tie, ktoré vznikli ešte v časoch plných snahy o nastolenie komunizmu a deklamoval ich ešte len na pubertu čakajúci Michal Kaščák, nestratili dodnes zo svojej sily. Je zbytočné vymenovať čo všetko zaznelo, lebo každý ich song je kultový. Dychová sekcia dodávala kapele presne tu unikátnosť, ktorou sa vyznačuje od svojho vzniku, hoci ich inšpirovala ďalšia trenčianska legenda CHVM – Chór vážskych muzikantov. Neskutočne si koncert užíval aj brat frontmana Peter Kaščák, ktorý je prednostom trenčianskej nemocnice, tu však pôsobil ako malé dieťa, ktoré rodičia nechali doma a ono si pustilo ocov gramofón a skáče po obývačke.
Michal Kaščák bavil natešené publikum aj spomienkami na vtipné momenty, i tie ktoré si údajne jeho kamarát Whisky vôbec nepamätá z dôvodu divokého života v prvej porevolučnej dekáde. Ten však nezabudol prísť na záver ich setu, aby bol súčasťou geniálne skombinovanej skladby Anča kráča, auto fičí so skladbou Podvod z dielne Slobodnej Európy. Prítomné publikum, ktorého hlavnú časť tvorili práve tí čo zažívali v deväťdesiatkách svoju mladosť, alebo si užívali nadobudnutú slobodu hoci už neboli tínedžermi bolo vo vytržení.
Výborne taktiež dokreslili vystúpenie BLaS nápadité animácie premietané na obriu obrazovku umiestnenú za muzikantami.
Ak by bolo treba hodnotiť výkon kapely, ktorá už nepotrebuje nikomu nič dokazovať, tak by som neváhal vytiahnuť plný počet bodov.
Punk je na furt
Slobodná Európa to do fanúšikov začala šiť od úvodných tónov. Hoci nemajú veľa albumov, hitových skladieb majú na nich neúrekom. Texty majú často dobre odpozorované zo života a nejeden si odžili na vlastnej koži. Frontman Whisky (Miloslav Láber) už dávno nie je búrlivákom akým bol zamladi a „relatívny pokoj“ už vôbec nemusí hrať. Taktiež gitarista Sveťo Korbeľ sa už aj podľa vizuálnej stránky usadil, i tak kapela šlape naplno a má stále dostatočnú punkovú špinavosť, hoci ju netvoria už žiadni mladíci, ale skúsení hudobníci.
Buchnáty do môjho chrbta a vykrytia občas nechcených atakov od poriadne divokých fanúšikov boli ďalším znamením, že koncert má tie správne „gule“. Ani tu nemá zmysel opisovať čo všetko zaznelo a čo nie, pri každom songu sa z publika ozývali doslova chorály svedčiace o tom, že prítomní majú „slobodku“ poriadne napočúvanú a hlboko pod kožou. Potešiteľné bolo, že tu bolo prítomných aj dosť Čehov, takže sme prežili jedinečný a už zriedkavý pocit spolupatričnosti
Po skladbe The end nič nekončilo, práve naopak. Pridalo sa totiž kompletné BLaS a vypukol krátky, no intenzívny mejdan, kde sa naplno ukázalo, že toto hudobné priateľstvo má hlboké korene a vychádza z toho, že hudba má hlavne baviť a napumpovať všetkých dobrou náladou. Opäť za plný počet a možno o chlp aj nad absolutórium.
Na záver zostáva vyjadriť už len úprimnú radosť z toho, že táto dvojkombinácia vznikla a my sme ju mohli zažiť aj v Prahe.
Text/foto – Radovan Vojenčák