Oslavy 17. novembra 1989 sa každoročne konajú v Prahe na Národní třídě, kde sa pred 35 rokmi začala tzv. Nežná revolúcia. Tam, kde vtedajší príslušníci Verejnej bezpečnosti mlátili študentov, sa dnes každoročne tlačí dav, aby zapálil sviečku na pripomenutie začiatku konca komunistického režimu.
Hoci komunisti neodišli – najmä v Čechách – do úplného zabudnutia ani po revolúcii a teraz sa znovu derú na povrch, na Slovensku pod menom Blaha a tu pod krycím názvom Stačilo!, je stále dôležité si pripomínať, že demokracia je zriadenie, ktoré nám prinieslo osobnú slobodu. Takú, o akej sme štyridsať rokov za železnou oponou mohli len snívať. To, ako s ňou nakladáme, je už na nás.
Obavy zo slovenskej cesty
Naša prechádzka oslavami nezačala na Národní třídě, ale na Staroměstskom náměstí, kde spolok Milion chvilek pro demokracii zvolal demonštráciu nazvanú „Zůstaňme demokratickým srdcem Evropy.“ Aj pre obavy z vývoja na Slovensku, Maďarsku či Rakúsku sa rok pred voľbami ozývali výzvy na boj proti populizmu, ktorý naberá silu po celom svete.
Súčasťou demonštrácie bol aj video-odkaz bývalej slovenskej prezidentky Zuzany Čaputovej a vystúpenia slovenských študentov Barbory Haulíkovej a Mareka Janigu.
Na Národní třídě nechýbali hudobné pódiá, na ktorých vystupovali žánrovo pestrí interpreti. Bola tu prezentácia skautingu a verejnoprávnych médií. Ako neplánovaný bonus prišla takmer úplná zápcha na mieste pripomienky revolučných udalostí. Tí, ktorí chceli zapáliť symbolickú sviečku, si museli niekoľko minút počkať. Podobnú scénu si mohli zopakovať pri Novej scéne Národného divadla, kde sa nachádza Srdce pro Václava Havla. Odkaz prvého porevolučného prezidenta je viditeľne stále živý.
Na Václaváku aj slovenské zastúpenie
Poslednou zastávkou bolo Václavské náměstí. V jeho dolnej časti sa konal Koncert pro budoucnost.
Aj ten reflektoval aktuálne dianie na Slovensku a poskytol priestor viacerým predstaviteľom slovenskej kultúry. Koncert otvorili aj uzavreli slovenské kapely – konkrétne Korben Dallas a Berlin Manson. Poslední z nich sa s tým rozhodne nepárali a dali jasne najavo svoj názor na aktuálne dianie. Hutným pokrikom „Smrť fašizmu“ ukončili viac ako päťhodinové podujatie.
Priestor prihovoriť sa dostali aj Matej Drlička a Alexandra Kusá, odvolaní predstavitelia popredných slovenských kultúrnych inštitúcií (SND a SNG).
Slovenskou čerešničkou na torte bola pieseň Marty Kubišovej Modlitba pro Martu v podaní slovenskej dvojice Lash & Grey. Pod týmto pseudonymom sa skrývajú Kristína Mihaľová a Jakub Šedivý, ktorí sa spoznali počas štúdia na pražskej Konzervatoři Jaroslava Ježka.
Stopercentná istota ohľadom našej budúcnosti
V súvislosti s aktuálnym výročím sa vynorili dve „kacírske“ otázky: Ako sme tých 35 rokov slobody vlastne využili? A budeme si revolúciu pripomínať aj o ďalších 35 rokov?
Na tieto otázky odpovedal jeden z hlavných predstaviteľov Nežnej revolúcie, Fedor Gál:
„Mohlo to byť o 64 percent lepšie. Čiže využili aj nevyužili. Ale je to normálne. Ľudia nie sú jednofarební. Sú rozmanití. Jeden je tam, druhý inde. Pánboh zaplať za november ’89. Je to šťastie, že sme ho mali, a to ostatné je na nás. A či ho bude mať kto oslavovať o 35 rokov? Myslím si, že neviem. Pretože ako bývalý prognostik viem na sto percent jednu vec: budúcnosť je nepredvídateľná.“
Text/foto: Radovan Vojenčák, foto Berlin Manson: Tomáš Tkáčik
