V kostole sv. Michala v Jirchářích sa konali v druhú januárovú nedeľu spomienkové služby Božie na jediného slovenského poslanca, ktorý hlasoval proti pobytu sovietskych vojsk na území Československa v roku 1968. Bola ňou Božena Fuková, vtedy poslankyňa za Stredoslovenský kraj. Mala vtedy iba 33 rokov a štvorročnú dcéru. Napriek tomu zahlasovala podľa svojho svedomia, vediac, že to bude mať pre ňu nepriaznivé dôsledky.
Príkladom odvahy, hlavne pre dnešok
„Pani Fuková bola našou členkou a teraz by mala 90 rokov. Cieľom nášho spolku je pamätať na osobnosti, ktoré sú z nejakého dôvodu prehliadané, tak ako napr. Štefánik za komunizmu. História si pamätá najlepšie negatívnych hrdinov ako Stalin, Gottwald či Husák. O to viac je našou povinnosťou spomínať na pani Fukovú ako na jediného Slováka medzi poslancami, ktorý zahlasoval v súlade so svojím svedomím. Jej príklad nám musí svietiť obzvlášť dnes, keď jediný hlas má reálnu moc zmeniť smerovanie celého národa,“ povedal predseda Spoločnosti Milana Rastislava Štefánika, prečo sa rozhodli spomienku iniciovať.
Jej miesto nebolo taktiež náhodné. Božena Fuková bola tiež dlhoročnou aktívnou členkou Slovenského evanjelického zboru v Prahe.
„Pri spomienke na ňu som rozmýšľal nad odkazom jej života a tým rozhodnutím ísť proti prúdu a zdvihnúť ruku proti pobytu okupačných vojsk. Prišiel som vtedy na to, že dejiny sú to, čo už nezmeníme. To sa už stalo a sú veľkou učebnicou, z ktorej musíme dokázať čerpať vedomie, ako sa zachovať dnes, aby sme sa nemuseli hanbiť v budúcnosti a aby sa už neopakovali chyby minulosti,“ povedal zborový farár Marián Čop s tým, že v tom môže byť Božena Fuková veľkým príkladom. Bola jednou z mála, no predsa dokázala zaujať pevný postoj v situácii, ktorá bola pre ňu kritická.
„Minulosť nezmeníme, ale pripomínajme si ju, aby sme mali vždy čisté svedomie, že sme sa rozhodli dobre a správne, i keď to má zlé dopady. Rád by som na záver uviedol text, ktorý vyjadruje vieru pani Boženy, ktorú nosila vo svojom srdci. Nepotrebovala na to veľké slová, ale hovorili za ňu skutky. Je to citát z Biblie, kde sa píše: Ale povie niekto: Ty máš vieru a ja mám skutky. Ukáž mi svoju vieru bez skutkov. Ja ti zo svojich skutkov ukážem vieru,“ zakončil Čop.
Podieľala sa na vyprevádzaní okupantov
Spomienky sa zúčastnil i historik Vojtech Čelko, ktorý poznal statočnú poslankyňu osobne.
„Raz mi povedala, že hlasovala na základe svojho hlbokého presvedčenia. Silu v živote jej dodávala rodinná výchova a pevná evanjelická viera. Aj napriek výsluchom a zákazom zo strany štátnej bezpečnosti udržiavala až do smrti Dr. Sekaninovej-Čakrtovej (ktorá tiež hlasovala proti) s ňou priateľské vzťahy. Obe sa neskôr zhodli na tom, že ich hlasovanie oslobodilo,“ prezradil Čelko a pripomenul, že po Nežnej revolúcii sa jej dostalo čiastočnej satisfakcie, keď ako členka komisie vedenej Josefom Mackom a hudobníkom Michaelom Kocábom dozerala na odchod sovietskych vojsk z Československa.
Dojímavo i úsmevne si na Boženu Fukovú zaspomínala jej dcéra a manželka zborového farára Denisa Čopová.
Božena Fuková (1935 – 2017)
Patrila k štyrom poslancom Národného zhromaždenia (Gertruda Sekaninová-Čakrtová, František Kriegel a František Vodsloň), ktorí 18. októbra 1968 hlasovali proti prijatiu Zmluvy medzi vládou Československej socialistickej republiky a Zväzom sovietskych socialistických republík o pobyte sovietskych vojsk na území ČSSR.
Po maturite pracovala na národnom výbore v Žiline, diaľkovo vyštudovala ekonómiu a pracovala v aparáte Národného frontu v Banskej Bystrici. V roku 1964 bola zvolená za poslankyňu Národného zhromaždenia za Stredoslovenský kraj.
Po presťahovaní do Prahy pracovala v Šikovom tíme pripravujúcom ekonomickú reformu. Mala podiel na príprave zákona o politických rehabilitáciách a zákona o zrušení cenzúry.
V augustových dňoch 1968 neopustila celých osem dní budovu parlamentu, ktorý vtedy zasadal kvôli rekonštrukcii v Plodinovej burze a ako jediný ústavný orgán neprestal pracovať. Nie všetci poslanci z počtu 242, ktorí sa zapísali do prezenčnej listiny, boli prítomní aj pri hlasovaní.
Jedna pätina poslancov vyjadrila postoj k zmluve svojou neprítomnosťou. Keď nastala chvíľa hlasovania, štyria vymenovaní poslanci boli proti zmluve, desať sa hlasovania zdržalo, ostatní zmluvu prijali. Hlasovanie aj s debatou sa stihlo za dve a štvrť hodiny. Ratifikáciou v ten istý deň zmluva vstúpila do platnosti.
Prijatie zmluvy určilo osudy Československa na dvadsaťjeden rokov a spečatilo osudy v normalizačnom režime, ktorý trval až do pádu komunistického systému.
Za svoj postoj pri hlasovaní bola zbavená poslaneckého mandátu, prepustená z práce a ťažko hľadala zamestnanie. Nikdy však neustúpila zo svojho stanoviska, neodvolala a nepodriadila sa.
zdroj: dr. Vojtech Čelko
text/foto: Radovan Vojenčák
