Druhé kolo prezidentských volieb máme za sebou. Slovensko má po ňom nového prezidenta, stal sa ním Peter Pellegrini.
Treba to rešpektovať a len konštatovať, že Slováci naďalej surfujú na vrstve lži a nenávisti, ktorú úspešne rozpútala súčasná vláda. Druhé kolo rozhodla aj zvýšená volebná účasť, hoci naďalej sa dva milióny voličov k volebným urnám vôbec neunúvali. Žiaľ, prišli tí voliči, čo sa rozhodli, že kormidlo dejín treba otočiť smerom na východ, ale nie smerom k pomoci nášmu najbližšiemu susedovi. Ale k tým, čo nás po 1968 úspešne vyžierali cez štyridsať rokov a teraz opäť prežívajú svoje vlhké imperiálne sny skropené krvou. Nejako som sa hneď v úvode rozohnil. Ako sme teda prežili volebný deň?
Ďalšou rýchlou otočkou, ktorá nás z Prahy doviedla do Bratislavy a následne späť šťastne na západ za rieku Moravu.
Neviem či to bolo nervozitou, ale zobudenie nastalo samovoľne už o pol piatej vyše hodinu a pol pred plánovaným odchodom. Nevadí, aspoň bol čas na prípravu piatich rožkov, ktoré mali vydržať na celú cestu, boli fuč samozrejme už pred Brnom. V Prahe to bolo pomerne v pohode.
Prvá spolucestujúca dorazila na miesto zrazu podľa plánu, pre druhého bolo treba vyraziť do Holešovíc Našťastie premávka bola pokojná a tak sme len po pár nesprávnych zabočeniach bez problémov vyšli na magistrálu a vyrazili na diaľnicu, smerujúcu na východ od pražského raja.
Nie je Pé ako Pé
Cesta ubiehala v dobrej nálade až po odbočku na Humpolec, kde sme mali na najbližšej pumpe vyzdvihnúť posledného účastníka. Ten tam však nebol. Na pumpe sa nesmie dlhodobo stáť a tak zašiel do mesta a zastal na parkovisku jedného obchodného reťazca. Keďže sme meškali, vybral sa nám už naproti, a tak sme ho zastihli hneď za tabuľou mesta. Tentokrát nebola cesta po odbočení v Brne na Bratislavu až tak bezproblémová ako na prvé kolo, a tak sme sa po odbočení kvôli opravám zdržali v dvoch kolónach. V Bratislave som si mohol aj schuti zanadávať vďaka miestnej čajočke, ktorá to do nás takmer napálila. Z jej pohľadu sme však boli určite tí zlí. Nie je však nič, čo by divoká gestikulácia a nadávka od Pé nevyriešila. (Nenarážam na jedného z prezidentských kandidátov, on totiž je a bude synonymom pre základnú jednotku submisie).
Keďže bol s nami volič, ktorý má jeden zvláštny okrsok v Rači, vysadili sme ešte pred železničnou stanicou našu spolujazdkyňu, ktorá pokračovala hlbšie do útrob unášanej krajiny My sa vydali naprieč mestom až na jeho okraj. Nuž prejsť Bratislavou nie je žiadny estetický zážitok, akýkoľvek náznak niečoho zaujímavého tu za posledných35 rokov zbúrali, alebo zastavali niečím nevkusným. A nepoteší vás ani pohľad na niekdajšie pekné vinohrady na úpätí Karpát, ktoré sú už rozkúskované vilami. Pred školou, kde sa nachádzal volebný okrsok potešil pohľad na smetný kôš, ktorý zdobila nálepka s podareným logom vytvoreným z premiérového mena.
„Aspoň tu vedia čo je zač a kam patrí, žiaľ Bratislava to nevytrhne z biedy,“ pomyslel som si. Že možno ide o prorockú myšlienku, som hneď vypudil z hlavy. Naša redakcia odvolila bez problémov, veď sme mali jasnú jedničku na volebnom lístku. Horšie to bolo s tretím z našej partie. Ten si voličský preukaz nevybavil a tak prišiel s pasom a potvrdením o trvalom pobyte v Čechách, to malo podľa dostupných informácií stačiť. Žiaľ mal na občianke adresu trvalého pobytu na Slovensku a to podľa členov volebnej komisie nedovoľovalo, aby dostal volebný lístok aj on. Nevyviazal sa z náručia svojej niekdajšej domoviny dostatočne hoci žije v Čechách už desaťročia. Spravil si tak výlet bez naplnenia vytúženého cieľa.
Cesta späť ubiehala bezproblémovo a mohli sme aj metal vyhuliť tuhšie, keďže sme v pomaly starožitnom aute zostali už iba pomaly tiež starožitní metalisti. Uvoľnenie nám prinieslo prekračovanie rieky Moravy, ktoré sme okorenili spontánnym a radostným zaručaním. Náš pobyt na Slovensku bol úspešne za nami.
Po dvoch „pumpových“ zastávkach sme dorazili do Humpolca, kde sme si dali dlhšiu prestávku. Síce sme Hliníka neobjavili, ale priamo v pivovare Bernard sme si dopriali nealkoholické grepové pivo a išli sme k autám, kde sme sa rozlúčili a každý išli inam. My do Prahy a neúspešný volič až k rakúskym hraniciam. Ja som ešte zvýšil pred odjazdom cenu môjho veterána o 25 korún. Toľko totiž stála nálepka s logom pivovaru, ktorú som kúpil v pivovare a nalepil ju k jej kolegyni s nie až tak vzdialeného Pelhřimova.
Nebola to dlhá noc, čaká nás rýchly proces
Návrat do Prahy už bol v rámci normy, s krátkym zdržaním na „Baranďáku“. Nasledovali dve rýchle pivá v obľúbenej ospalej „hospode“ na Břevnově. Po takmer sedemsto kilometrov dlhom šoférovaní padli vhod, hoci v televízii hovoril popritom Ivan Gašparovič. Druhé už chutilo lepšie, keďže ho následne vystriedal Andrej Kiska. Nasledoval presun do Kina Atlas, kde Pražská kaviareň naplánovala volebnú noc. Účasť na nej nebola úplne veľká Mnohí totiž zostali po odvolení na Slovensku. Bolo však aspoň fajn čakať na výsledky volieb v spoločnosti obdobne zmýšľajúcich ľudí Ja som síce ako prvý predpovedal víťazstvo Pelegriniho na tabuli, kde sme mohli napísať svoje odhady, ale myslím si, že patrím k tým koho netešia jeho pesimistické predtuchy.
Moje obavy sa nakoniec, ako je už známe potvrdili a skutočným víťazom sa tak, ako som kuvikal vopred stal tak či tak Robert Fico Týmto ostal pomerne jasný signál, že s jeho poňatím „orbánovského únosu štátu“ sú jeho voliči tvoriaci veľkú časť krajiny spokojní. Vhodne pridelená farba Pellegrinimu na dočasne verejnoprávnej RTVS vyfarbila Slovensko krásne do červena. Zostalo len pár modrých ostrovčekov pozitívnej deviácie. Na tie sa vládna mašinéria môže zvysoka vykašlať, a už len vyhrnúť rukávy na pokojnú likvidáciu občianskej spoločnosti, médií, devastácie krajiny, verejných inštitúcií, financií a ktovie čoho všetkého. Majú toho dosť na pláne, tak si ten pokoj garantovaný hlavou štátu, ktorá bude vhodným vešiakom na tašky plné sľubovaných sociálnych balíčkov (pre seba) zaslúžia.
Nám Slovákom, žijúcim mimo hranice Slovenska zostáva už len sa rozhodnúť, nakoľko sa odstrihnúť od diania v niekdajšej domovine a či ich nechať tak vykúpať sa v tom, alebo naďalej pichať do toho hniezda plného frustrácie a strachu.
Volebný večer skončil rýchlo a s horkým pocitom v ústach a pred polnocou v momente môjho prestupu na Víťaznom námestí. Ešte pred zastavením električky štvorica českých tínedžeriek zistila, kto sa stal víťazom na Slovensku. Ich reakcia bola nekompromisná.
„Cože? Slovensko jde do piˇe, poje.aní rusofilové.“ Nevedel som či sa hanbiť, alebo dúfať, že ich uvedomelosť nie je ojedinelá a o necelé dva roky tu nebudeme zažívať podobné pocity pri parlamentných voľbách.
Text a foto – Radovan Vojenčák
