V kultovom podniku Modrá Vopice na Žižkove sa v piatok 3. marca zišli priaznivci Punk/hardcorovej úderky Konfront. Tá vznikla už v roku 2011 a v jej radoch nájdete až troch Slovákov žijúcich v Prahe. Speváka Erica Cronosa, gitaristu Ganzyho doplnil časom ešte gitarista Patrik. Zvyšní členovia, bubeník Honza a basgitarista Buřina sú Češi. Ide tak o dokonalý česko-slovenský band, teda v tomto prípade správnejšie band slovensko-český, kapela totiž spieva svoje angažované texty v rodnej reči.
Piatkový koncert mal príchuť oslavy, keďže 40 rokov práve dovŕšil gitarista Patrik. A k oslave patria aj gratulanti, v tomto prípade nimi boli kapely Satanovo moudí a Status Praesents. Oficiálne však bol prezentovaný koncert ako derby dvoch hudobne príbuzných kapiel pod iným, trochu neslušným prívlastkom vychádzajúcom z názvu klubu.
Poďme však pekne po poriadku.
K Modrej Vopici sa z môjho domova išlo trochu komplikovane, čo som si vopred nepozrel a na dôvažok som sa úplne presne nevedel po vystúpení z autobusu zorientovať a správne určiť kde klub presne je, ale podľa hluku som ho našiel a vošiel do neho keď už Satanovo moudí hralo. Aj v dobe internetu je kapela trochu záhadnou tak vám o nej veľa neprezradím len to, že hrali poriadne punkovo, podľa výzoru, išlo už o starších hudobníkov, ktorí majú vo svojom strede živé striebro v podobe charizmatickej speváčky.
Tá si set užívala a predviedla slušný pohybový výkon. Keď som došiel akurát znel v ich podaní coververziu od Nirvany, a po ňom už len pár ďalších piesní. Neviem sa vyjadriť objektívne tak len poviem, že k pivu celkom príjemné počúvanie vhodné na rozbeh či dobeh koncertov. Dieru do sveta však asi nespravia ani kvôli zaujímavému názvu. Odporúčam si vyhľadať čo je to moudí.
Prestávku potrebnú na prípravu ďalšej kapely som využil na ďalšie pivko (Celkom piteľné a za dobrú cenu) a porozhliadnutie sa po klube, ktorý stále dýcha atmosférou 90. rokov minulého storočia. Klub je v podstate útulnou, primerane veľkou, drevenou klubovňou s pekným dvorom, ktorý toho zažil za tie roky neskutočne veľa. Uskutoční sa na ňom v prípade dobrého počasia 3. júna aj nami pripravovaný minifestival Slovenské Inferno. Na ňom sa zhodou okolností Okrem Depressy, Cranial Void či Pseudosapiens predstavia aj gitaristi Konfortu v rámci kapely Horrible Creatures. Ale späť k piatkovému dianiu.
Status Praesents boli už iná káva, aj vďaka časovému posuvu v pláne koncertu si zabrali najlepší hrací čas a využili ho výborne. Predviedli naozaj pestrý set. Veď za vyše štvrťstoročnú existenciu mali z čoho vyberať. Ich hudba je postavená na hardcorových základoch, ale nebráni sa kríženiu s inými štýlmi a je vidieť, že im to stále hrá výborne. Ak by som mal bodovať tak by sa to blížilo k absolútnej známke. A ako správne spevák Vojtěch „Wojte“ Kopřiva podotkol skladba Come Alive je ich zlatým vajcom. A bola tou, čo by zaujala asi aj nepočujúceho, ktorý vníma iba vibrácie. Ale silných skladieb má za tak dlhú dobu oveľa viac a tie predviedla spokojnému publiku, ktoré sa už rozhýbalo v početnejšom počte.
Zlatým klincom večera mal byť Konfront a aj ním bol.
Videl som ich naživo prvýkrát a tak ťažko porovnávať s predchádzajúcimi výkonmi. Ale pri prvej skladbe ma hneď napadlo, okrídlené: „Rýchlosť víťazí!“. Boli kapelou, ktorá najviac „rúbala“ aj napriek tomu, že na gitaristovi Patrikovi bolo badať príznaky spomínanej oslavy. To jeho súputník Ganzy oslavujúci narodeniny až nasledujúci týždeň uprednostnil zodpovednejší prístup. Vidieť, že má už o päť rokov viac. 🙂
Fanúšikov tvorili, viac než menej, osobní priatelia Konfrontu. Takže atmosféra bola od začiatku uvoľnená a všetci sa výborne zabávali. Dokonca aj ja som sa prichytil ako ma pri rýchlo plynúcom koncerte samovoľne natriasa a hlava sa snaží kývať do rytmu. Veľmi pekným gestom koncertu bolo odovzdanie voucheru na nákup gitary od Patrikových priateľov.
Zaujala ma aj konfronťácka verzia hitu Človečina od Elánu. Vlastné texty sú správne angažované a spievané samozrejme po slovensky. Spevák Eric Cronos im dodal potrebnú razanciu. Aj česká sekcia posúvala kapelu bezpečne vpred. Takže to bola príjemná oslava nielen narodenín, ale aj samotnej hudby.
Jediné čo ma mrzelo, že som z koncertu musel odísť pred koncom, keďže som chcel stihnúť posledné polnočné metro z Flory. Dúfam, že si budem môcť najbližšie vypočuť koncertné vystúpenie Konfrontu už celé.
Ak by som mal tento piatkový večer v Modrej Vopici zosumarizovať, bola to výborná hudobná záležitosť, kde si každý prítomný prišiel určite na svoje a hlavne podporil svoje obľúbené kapely.
ZDROJ, FOTO: Radovan Vojenčák