Ľahká múza je silne previazaná s Prahou, o svojej jedinečnosti ju presvedčí už čoskoro

Do Prahy sa chystá jedna z najoriginálnejších slovenských kapiel, ktorá znesie bez preháňania označenie legenda. Hoci okruh tých, čo poznajú jej tvorbu, nie je početný, jej priaznivci ju považujú za absolútne kultovú záležitosť.

Slovenská alternatívna skupina Ľahká Múza vznikla pred 41 rokmi a je paradoxom, že oveľa viac je známa na hudobnej scéne v Čechách ako na Slovensku. Hlavnými dôvodmi sú jej začiatky v 80. rokoch, ktoré sa viažu ešte k českej undergroundovej scéne, a v 90. rokoch k existencii oveľa pestrejšieho žánrového rozpätia modernej alternatívnej scény, než bolo v rovnakom čase na Slovensku.

V sobotu 12. apríla predstavia v pražskom klube Kaštan svoj nový album Piesne ticha, ktorý vydali minulý rok. A tak sme sa s ich charizmatickou speváčkou Gudrun porozprávali o jej silnom pute k Prahe a ich bohatej koncertnej aktivite v hlavnom meste Česka a blízkom okolí.

Láska, ktorá siaha až na začiatok osemdesiatok

Začnime najprv tvojou láskou k Prahe, ktorou sa netajíš. Kedy sa zrodila?

Áno, je o mne všeobecne známe, že okrem hôr milujem aj Prahu. Naše puto sa zrodilo v roku 1982, keď sme sa ako 17-roční gymnazisti dostali na letnú brigádu do Prahy. Bývali sme mesiac na strahovských internátoch, kde som hneď prvý večer objavila klub 007 a v ňom vtedy začínajúcu popovú hviezdu – kapelu OK Band. Za celý mesiac sme stihli navštíviť množstvo koncertov punkových aj novovlnných českých kapiel a zanechalo to vo mne silný dojem.

V tom čase som už tiež skúšala spievať v kapele, a tak som tam bola ako ryba vo vode. Absolútne sa mi nechcelo vrátiť domov. No a keď som potom nastúpila na univerzitu, trávila som u sestry v Prahe vždy tri mesiace v kuse (od júna až po septembrový zápis do semestra). To som už stihla okrem hudby pochodiť aj rôznorodé pražské zákutia a zoznámiť sa so zaujímavými ľuďmi. No a potom sme sa začali vracať do Prahy už aj ako kapela.

Celkom by ma teda zaujímalo, kde všade ste tu doteraz hrali?

Ako som už povedala, naše koncertné začiatky sa spájajú s českou undergroundovou scénou. Vďaka kontaktom sme koncom 80. rokov zahrali na akciách mimo Prahy a naša tvorba oslovila publikum. A tak sme hneď po zamatovej revolúcii nadviazali aj na pražské pódiá. Kvôli tejto otázke som nazrela do nášho archívu a zistila, že sme hrali v Prahe a blízkom okolí spolu 39-krát a že najbližší koncert v klube Kaštan bude jubilejný štyridsiaty! A ako tak pozerám na zoznam tých klubov, mohli by sme vydať aj sprievodcu pražskými klubmi.

Schválne som si vypísala všetky názvy a je to dosť neuveriteľné, aký rôznorodý záber sme zažili:
Hospoda v Riegrových sadech, Újezd, Pod Stalinom, KD Delta, Bunkr, Komotovka, Divadlo Archa, Roxy, 007 Strahov, Rock Café, Zahradní scéna Veletržního paláce, Matrix, Cross, Futurum, Chapeau Rouge, Exit Music Hall (Chmelnice), Necropolis, Vagon, Baryton, Prostor Země, Palác Akropolis, Kino Morava, Retro Klub, Klub Prosek, Jet Klub, Kotelna, Zahradní divadlo Řevnice, jadrová základňa Bratronice a Jízdárna Všetice. Tri štvrtiny týchto klubov už neexistujú. Najviac, a to štyrikrát, sme hrali v KD Delta a vo viacerých dvojnásobne. Zažili sme väčšie luxusné scény aj malé útulné kluby.

No a práve teraz sa teda chystáme do klubu v Břevnově, na kultovú scénu Unijazzu – Kaštan. Dnes je to v Prahe zrejme posledný klub pre alternatívnu kultúru, ktorý má vlastnú dramaturgiu. (Väčšina klubov dnes svoje priestory len prenajíma rôznym promotérom.)

Tak to je fakt viac, ako som si predstavoval. Ako fotograf rád fotím koncerty, hlavne v menších priestoroch, a pár aktuálne existujúcich klubov mi už „brnklo o uši“. Predpokladám, že máte v Prahe za tie roky aj fanúšikovskú základňu.

Po všetkých tých rokoch je to skôr multižánrový mix, tak ako aj naša hudba a vývoj, ktorý sme na deviatich albumoch predviedli. Takže nejde o žiadne homogénne publikum, ako majú mainstreamové kapely, ale skôr o zmes jednotlivcov, ktorí sú našimi fanúšikmi celú tú dobu, alebo nás postupne objavovali cez hranie na akciách industriálnej, elektronickej, gotickej a alternatívnej scény.

Ich koncerty sú aj silným vizuálnym zážitkom

Zažil som osobne, že vás radi fotografujú na koncertoch a vždy sa pri pódiu stretne niekoľko fotografov snažiacich sa zachytiť jedinečnú atmosféru vašich vystúpení. Sám som vás fotil už dvakrát a nie je to jednoduché. Ste dosť v pohybe, ale keď sa zábery podaria, sú to naozaj zaujímavé a originálne momentky. Nič podobné tu na scéne nemáme. Nedá sa vás s nikým iným zameniť.

Áno, v minulosti nás dosť bavilo okrem hudby aj vizuálne prevedenie, hlavne keď sme od roku 2000 hrávali najmä v zahraničí, kde to ľudia vedeli oceniť. Tu nejaké umeleckejšie performačné prevedenie funguje len v posledných rokoch, ale my sme sa tomu venovali už od samotných začiatkov a v istej, už jednoduchšej vizualizácii udržiavame výraz kapely stále.

Presuňme sa teda k samotnej hudbe. Viem, že ste minulý rok vo vydavateľstve Hevhetia vydali už deviaty album pod názvom Piesne ticha.

Dalo by sa o ňom veľa hovoriť, ale podstatné je, že minulý rok sme oslávili 40 rokov na scéne, súčasne sme vydali Piesne ticha a predstavili sme ho na viacerých koncertoch na Slovensku a v Nemecku. Posledný koncert bol práve v Čechách, v Brne. Teraz teda pokračujeme Prahou.

Keďže sme experimentálna kapela, každý album má ústrednú hudobnú tému. A na Piesňach ticha sme sa nechali inšpirovať našimi úžasnými ženskými spevmi – trávnicami. V našom podaní však ide o úplne nové kompozície plné elektronickej hudby, popretkávanej originálnym gitarovým zvukom, ktorý zastupuje rôznorodé etnické strunové nástroje a vrstvené ženské spevy. A tak je to album až na pomedzí world music. Na koncertoch má nový repertoár výbornú odozvu.

Čo už máte naplánované v tomto roku?

Vzhľadom na úplne paradoxnú situáciu v slovenskej nezávislej kultúre sa celý sektor, v dôsledku zmien vo Fonde na podporu umenia, dostal do krízovej situácie. Zatiaľ to teda vyzerá len na hranie v Čechách. Najskôr už spomínaný pražský Kaštan, kde budeme mať pražskú predkapelu – medzinárodné elektronicko-industriálne ženské trio Princezny. Potom 12. júla hráme na multižánrovom alternatívnom festivale Boskovice – festival pro židovskou čtvrť a na jeseň v klube Vránice, Rožnov pod Radhoštěm na severnej Morave.

Verím, že sa predsa len niečo objaví do konca roka aj na Slovensku. Okrem toho sa budeme zaoberať tvorbou videoklipov. Časť natočíme s naším kameramanom Martinom Dobiasom a chystáme novú spoluprácu s Norbertom Tappertom a jeho múzou Vivienne.

Prídeš tento rok do Prahy aj súkromne, proste si len užiť mesto?

Áno, okrem koncertovania chodím v lete pravidelne na týždeň. Stretnem sa so svojou rodinou, navštívim galériu DOX a výstavu Davida Lyncha, chystáme nafotiť nejaký materiál s Vladimírom Škutom a dotočiť do klipu s Norbertom Tappertom niečo zaujímavé. A ako vždy, aj niečo mimo tohto plánu. Keďže mám v Prahe a okolí veľa priateľov, teším sa vždy aj na stretnutia s nimi.

Pripravili ste niečo špeciálne pre váš pražský koncert?

Áno, a to v dvoch smeroch. Dramaturgia klubu k nám ako predkapelu vybrala zaujímavé ženské elektronické trio Princezny, ktoré pôsobí v Prahe a má medzinárodné obsadenie. A ten druhý smer je priamo od nás.

Plánujeme aj tu obohatiť naše vystúpenie s našou baletkou Leandrou. Zahráme kompletne nový album Piesne ticha a okrem neho aj skladby z predchádzajúcich období. Veríme, že si fanúšikovia prídu na svoje, a týmto ich srdečne pozývame!