Nežný hulvát oslávi 85 rokov vo veľkom štýle

Ako uvádzajú organizátori koncertu o kus sofistikovanejšie, v divadle Hybernia pôjde o  koncertne zábavný program. Déczi sa v ňom predstaví  nielen so svojou kapelou Celula New York ale gratulovať mu prídu napr. Bolek Polívka, Luděk Sobota, americký harmonikár a showman Chris DePino a ďalší. Celým večerom v úlohe moderátora prevedie Jakub Kohák.

Na svojej facebookovej stránke Laco pobavil v deň svojich narodením takýmto odkazom: „No čau. Tak dneska mám ty narozeniny. Počítal jsem to a vyšlo to na 85 kurevsky vytroubených let. Je mi dobře, maluju obrazy, trochu posiluju s takovýma malýma činkama a samozrejme pravidelně cvičím na kus rezatého kovu. Dárky nepotrebujem, protože kytka zdechne a bonboniéru sežere sousedův pes…“

My sme mali vlani to šťastie stretnúť sa s  týmto „všeumelcom“ po jeho koncerte v Banskej Bystrici. Odtiaľ pochádza aj titulná fotka tohto článku. Prinášame vám krátku ukážku z rozhovoru, ktorý vtedy poskytol.

Ako to robíte, že nie ste ani v 84 rokoch na konci s dychom?

To je všetko trik a podvod, dýchaš bránicou. Všetko je podvod ku.va. Ak začneš hrať poctivo tak musíš naozaj hrať.

Skúšate ešte poctivo a pravidelne?

Keď nie sú kšefty tak každý deň. Trubka je ku.va nástroj. Keď tri dni necvičíš musíš mať iné zamestnanie.

A keď tie kšefty teda nie sú, ako tomu bolo počas korony? Ako vlastne New York vtedy vyzeral?

Ja som mal kšeft. Robil som intenzívne tri mesiace hudbu k Chaplinovmu filmu Kid. Takmer som sa rozviedol, žena bola nasratá. New York vyzeral vyľudnený, akoby všetci odišli. Po uliciach lietali iba noviny.

Už 36 rokov žijete v Amerike, čo pre vás znamenajú koncertné návraty na Slovensko? Aké je tu vlastne džezové publikum?

My sme tu v živote neboli v televízii, ani v novinách či rádiu. Je dobre, že sa to opäť roztočilo a došli ľudia. Teraz tu zažívame asi najlepšie obecenstvo, je úžasné. Na túto hudbu musí byť špeciálna kasta ľudí. To nie sú blbci počúvajúci nejaký (nezverejniteľné prívlastkové slovo súvisiace so súložou:) rock´n´roll, či Karel Maringot (pravdepodobne narážka na Karla Gotta a jeho skladbu k seriálu Cirkus Humberto). Z Banskej Bystrice mám aj pár kamarátov. Ľudia na koncerte ma naozaj prekvapili, ale tak ako aj inde, vždy je to len o jednom človeku, ktorý to dá dohromady. Aj v Amerike je to také isté . Tam sú vysoké nájmy a majitelia klubov sa neustále menia.

Baví vás ešte aktívne hranie? Kedy ste s ním vlastne začínali?

Hrám takmer celý život, začal som v jedenástich. Ako som už vravel, keď tri dni necvičíš tak sa môžeš rovno prihlásiť na diplomata, lebo to sú všetko (veľmi neslušné slovo-hanlivé označenie mužského pohlavného orgánu – red. pozn.) a podvodníci nič nevedia a každý si ich váži. Popritom sú v New Yorku geniálni muzikanti, ktorí umývajú taniere aby nepokapali od hladu.

Ako prežívate vy, v tom pretlaku špičkových muzikantov? Neľutujete, že ste sa v tom roku 1986 do toho New Yorku dostal?

Je tam obrovská konkurencia. My sme vždy hrávali v City bare a publikum sme si vypestovali. Vždy to trvá nejakú tu chíľu kým sa to podarí. Potom už je ľuďom jedno ako sa voláš, páči sa im tvoja muzika. Neľutujem, že som tam išiel , do Ameriky som išiel cielene. Najskôr som pobudol v Nemecku, tam sme boli pol roka, už sme hrávali aj v rádiu, ale cieľ bol Amerika.

Dokedy si myslíte, že budete tento koncertný kolotoč zvládať a baví vás ešte živé hranie?

Asi týždeň, možno štrnásť dní. Baví, ale sú chvíľe keď veci nevychádzajú a si mimo rytmus a vtedy to človeka nebaví.

Pri narážke, že je hudobná legenda zareagoval nasledovne:

„Vieš kedy som bol legenda? V Bratislave pred 15 rokmi na jazzovom festivale, keď som mal opar ako hovädo. Išiel som na pódium ako na popravu a nezahral som takmer nič, iba dva tóny a vieš čo potom o tom napísali tí …(nepublikovateľné)?, že som legenda.