V druhej polovici mája (konkrétne v sobotu 18.) slovenskí evanjelici žijúci v Prahe zažili vo svojom svätostánku – v kostole svatého Michala v Jirchářích príjemnú udalosť. Pripomenuli si tak trochu netradičné výročie. Konkrétne 77 rokov od vzniku svojho zboru a zároveň došlo k posviacke organa, ktorý sa po dlhoročnej rekonštrukcii môže rozoznieť ešte viac než pred ňou.
Pribudli mu totiž nové registre a tie dodávajú jeho zvuku ešte mohutnejšie vyznenie. Posviacke predchádzal duchovný program, ktorý ukončilo príjemné stretnutie v susediacej farskej záhrade. Zúčastnila sa ho okrem iných hostí aj veľvyslankyňa Slovenskej republiky v Prahe Ingrid Brocková s manželom či zástupca nemeckej firmy, ktorá organ opravovala. Marián Čop, zborový farár Slovenského ev. a.v. cirkevného zboru v Prahe predniesol pri tejto príležitosti aj nasledujúce slová.
„Je niekoľko dôvodov pre našu radosť. Ten prvý dôvod je, že si v tomto roku pripomíname 77. výročie vzniku nášho cirkevného zboru, Slovenského ev. a. v. cirkevného zboru v Prahe. Druhým veľmi významným dôvodom je moment, že s Božou pomocou, Jeho požehnaním a podporou mnohých vás ako aj sponzorov a priateľov sa nám podarilo zavŕšiť práce na našom organe. Po 31 rokoch je náš organ v chráme sv. Michala V Jirchářích kompletný, úplný, v stopercentnom stave, pripravený k službe nám, ktorí sa tu schádzame k službám Božím a k ostatným spoločenským či kultúrnym podujatiam.“
Zbor ako strom dávajúci ovocie
V neposlednom rade si veriaci tiež pripomenuli pamiatku posvätenia ich chrámu Božieho, ktorý bol po rokoch v druhej polovici 18. storočia využívaný inak ako na bohoslužobné účely znovu posvätený a to práve na svätodušné sviatky (tie pripadali na dobu tejto udalosti) v roku 1792. A od toho momentu sa v ňom stretajú evanjelici augsburského vyznania až doposiaľ. Slovenský zbor v ňom našiel priestor pár rokov po vojnových udalostiach.
„Náš cirkevný zbor vznikol po 2. sv. vojne. 23. februára 1947 sa v tomto chráme uskutočnil zakladajúci konvent cirkevného zboru, ktorého hlavnými organizátormi boli Dr. Samuel Hrianka, Ján Ursíni, Vladimír Múčka, dr. Július Mičko. Prvým zborovým farárom sa stal Rudolf Koštiaľ, neskôr biskup ZD ECAV na Slovensku. Cirkevný zbor si prešiel za tie roky rôznymi obdobiami. Radostnými i zložitými. Číslo 7 je v Písme svätom považované za číslo plnosti a my v tomto roku máme dve takéto čísla plnosti.
Obraz stromu, ktorý stojí a je pripravený dávať ovocie je príznačný pre náš cirkevný zbor. Strom stojí, dáva ovocie každému. Nevyberá si kto príde ale ponúkne svoje ovocie každému bez ohľadu na to, či je ten, kto prichádza dobrý alebo zlý, spravodlivý alebo nie, múdry alebo nie, bohatý alebo chudobný. Nevyberá ale dáva a čaká s otvorenou ponukou.
Taký je aj náš cirkevný zbor a chce takým byť aj naďalej. Ďalšou vzácnou myšlienkou z textu je to, že tento strom dáva ovocie načas. To znamená pravidelne, vždy časom. Táto pravidelnosť spočíva v zdroji možností. Pre strom je to výživa z plynúcej vody. Pre cirkevný zbor je to Božie slovo a sviatosti, ktorými slúžime prichádzajúcim ale aj mnohým ďalším požehnaním. Dnes oslavujeme Hospodina za všetku Jeho dobrotu a lásku, za to že smieme aj my byť tými, ktorí skrze dary Jeho milosti sú nasýtení a obohatení. Spoločne sa radujme za všetko, čo od nášho Hospodina aj skrze vydarené diela prijímame,“ dodal Čop.
My vám prinášame v priloženej fotogalérii fotoreportáž z tejto udalosti.
Text/foto – Radovan Vojenčák
