Menu Zavrieť

Umenie spájalo aj s bohatou slovenskou účasťou

Hoci v sobotu 2. septembra nastal čas pozrieť sa aj za hranice Prahy, vôbec sme sa nespreneverili názvu našej stránky. Nielen preto, že autor týchto riadkov bol priamym účastníkom udalosti, ktorá má šancu stať sa miestom na príjemné a podnetné stretávania tvorivých ľudí, ale aj tým, že spoluorganizátorom podujatia „Umění nás spojuje“ je slovenský fotograf žijúci v Kostelci nad Černými lesy Vladimír Škuta, známy aj pod pseudonymom Vlad von Tier.

Ten sa na obdobnom stretnutí, ktoré im bolo inšpiráciou spoznal s Lacim Viszockym, slovenským fotografom žijúcim v Prahe, ktorý doniesol do Kostelca nielen svoju unikátnu oilprintovú tvorbu, ale aj práce iných fotografov. Dokonca sa medzi nimi ocitol aj grécky fotograf, takže hneď pri nultom ročníku získala akcia medzinárodný punc. No nebolo to  len o fotografii. Výrazné zastúpenie tu mali aj výtvarníci, šperkári a miesto si tu našli aj iné vecičky vyrobené šikovnými ľuďmi z Kostelca i okolia. Zaujímavosťou a oživením boli aj modely a originálne diorámy z rúk šikovného modelára Jána Písaříka.

Jedinečné prostredie láka i známe osobnosti

Punc jedinečnosti všetkému dalo aj prostredie niekdajšej Vondráčkovej továrne na keramiku. V súčasnosti v nej sídli  Nové múzeum keramiky s bohatým fondom predmetov, galéria, no je to i miesto na rôzne výstavy, stretávania, filmovania, fotenia i workshopy. Jeden z nich viedol aj vo svete známy rodák zo Slovenska, Robert Vano. Okrem neho v továrni tvorili, či ju navštívili Sára Saudková, Hynek Čermák, Veronika Čermák Macková, Václav Noid Bárta, Michael Třeštík, Helena Třeštíková, Karlos Terminátor Vémola, Michael Kocáb, Bára Hrzánová, Magda Malá, Zdeněk Hůla( ten tu má aj vystavené diela) či dokonca  filmový štáb Spider-Man: Daleko od domova.

Späť však k sobote. Už od rána bolo v továrni rušno a umelci inštalovali svoje diela. Síce ich trochu postrašila čierňava na oblohe, no príroda bola k ich snaženiu nakoniec naklonená a nemuseli sa vôbec báť o svoju tvorbu. Tá bola naozaj pestrá a aj pri viacnásobnom prechádzaní okolo vystavených diel bolo vždy čo objavovať. Veľkým bonusom boli aj priateľské rozhovory, ktoré nebol problém nadväzovať. Potešila aj prítomnosť miestneho historika Jiřího Bohatu s ktorým sa bolo tiež o čom rozprávať. Atmosféru dokresľovalo aj vystúpenie Radka Čiháka, ktorý predstavil aj ním vyrobené originálne náhrdelníky.

Po celý čas tak panovala na mieste príjemná atmosféra. Zvedavcov z radov verejnosti síce nebolo toľko koľko by si vystavené veci určite zaslúžili. Napriek tomu poniektorí z nich odchádzali so zakúpenými dielami.  Obdiv patrí aj všetkým čo sa na zorganizovaní stretnutia podieľali. Vôbec nebolo zbadať, že od prvotnej myšlienky až po jej uskutočnenie prešli len dva mesiace. Väčšina zúčastnených hneď dala najavo, že sa radi zúčastnia aj o rok. A tak sa myšlienka spájania kreatívnych ľudí rýchlo ujala. Zostáva veriť, že nabudúce bude nielen vystavujúcich minimálne toľko ako teraz, ale aj návštevníci si sem nájdu cestu v hojnejšom počte.

Dobrý pocit sa dostavil

Na záver sme ešte narýchlo vyspovedali spoluorganizátora vydareného podujatia, Vladimíra Škutu.

Ako vznikol nápad usporiadať túto akciu?

Asi hlavnou inšpiráciou pre nás bola moja návšteva Rokycanského Koryta (ide o priateľsko-umelecké stretnutie v koryte rieky usporiadané miestnym fotoklubom – red. pozn.). Povedal som o tej akcii kamarátke Tereze Cubrovej a ona nadšene navrhla, či by sme aj my niečo také neurobili v Kostelci. Slovo dalo slovo a spolu sme zorganizovali  túto akciu.

Názov vás tiež napadol tak rýchlo?
Pri názve to už bolo zložitejšie a aby to vystihovalo to najpodstatnejšie – umeleckú tvorbu človeka. Chceli sme takú všehochuť, aby na našej akcii boli rôzne diela od fotiek, obrazov cez šperky, náušnice
Postupne sme vymysleli s Terkou názov „Umenie nás Spája“ a bolo to. Terka urobila aj plagát. Oslovili sme mojich kamarátov Honzu Nováka a Zbyňka Hozáka, čo prevádzkujú Vondráčkovu Továrnu, či to nemôžme zrealizovať u nich a oni nadšene súhlasili. Tak to krásne šlo všetko postupne.
Oslovili sme aj tvorivých ľudí a vystavujúcich bolo nakoniec až  22. Čo nás nesmierne potešilo. Zavážilo aj to, že fotograf Laci Viszoczky doniesol zo svojimi dielami i pár ďalších autorov.
Dá sa takto bezprostredne už zhodnotiť toto podujatie?
Tak myslím si, že sa náš zámer spojiť ľudí podaril. To je to hlavné. Na nultý ročník je to určite fajn. Získanie nových kontaktov i ten pocit spojenia rôznych ľudí dokáže zahriať na srdci a na duši.
Viete už teraz čo by ste chceli zlepšiť do ďalšieho ročníka?
Vždy je čo zlepšovať,  hlavne čo by sme chceli zlepšiť je propagácia našej akcie.
text a foto: Radovan Vojenčák

Zdroj, foto: Radovan Vojenčák