Menu Zavrieť

Zádušná omša za obete Heydrichiády patrila aj statočnej Slovenke

Už po trinásty raz sa v chráme sv. Víta na Pražskom hrade konala zádušná omša za obete Heydrichiády.

Už po trinásty raz sa v chráme sv. Víta na Pražskom hrade konala zádušná omša za obete Heydrichiády. Celebroval ju emeritný pražský arcibiskup, kardinál Dominik Duka. Podujatie sa koná každoročne od roku 2011 pri príležitosti výročia najväčšej popravy podporovateľov a príbuzných parašutistov, ktorí 27. mája 1942 spáchali atentát na ríšskeho protektora Reinharda Heydricha.

Vyvraždili celé rodiny, a dokonca bolo popravených viac žien.

V priebehu deviatich hodín, 24. októbra 1942, nacisti zavraždili v koncentračnom tábore Mauthausen 135 žien a 127 mužov. Odsúdených zastrelili nečakane ranou zozadu počas merania ich výšky. Poprava každého trvala dve minúty; telá následne spálili a ich popol vysypali na smetisko za táborom.

Ďalšie popravy nasledovali 25. januára 1943, keď bolo popravených ďalších 31 ľudí, a až 3. februára 1944 bol ako posledný popravený František Pecháček. Mená všetkých 294 popravených zazneli v úvode spomienkového podujatia, kde sa za každého zapálila sviečka.

Medzi obeťami zaznelo i meno Slovenky Alžbety Šenoldovej, rod. Šimčiskovej. Vydala sa za českého inžiniera Augustina Šenolda a odsťahovala sa s ním zo Slovenska v roku 1938 do bytu vo Vršoviciach v Prahe. Práve ten bol v období protektorátu využívaný ako útočisko pre odbojárov, nútených žiť v ilegalite. Pobyt jedného z nich, profesora Ladislava Vaňka, sa manželom Šenoldovcom stal osudným. Alžbeta sa aj po uväznení pomocou tajných motákov snažila upozorniť ešte nezatknutých odbojárov, aby si na profesora dali pozor. Že nešlo len o jeho zlyhanie pod tlakom okolností, napovedá fakt, že po vojne spolupracoval aj s komunistickou ŠtB.

Vďaka až absurdnej nemeckej precíznosti v podobe presných záznamov v knihách popravených vieme, že Alžbeta zomrela vo veku 33 rokov spolu s ďalšími štrnástimi ženami 23. januára 1943 o 16:15 v plynovej komore. Jej 41-ročný manžel bol zastrelený v odstreľovacom kúte mauthausenského bunkru o 16:53.

Aj kvôli odvahe týchto ľudí sa mohlo po vojne Československo obnoviť v pôvodných hraniciach. Na záver omše preto zaznela československá hymna tak, ako znela za čias spoločného štátu Čechov a Slovákov.

text/foto: Radovan Vojenčák